April 2015

Profil | Josiah Campbell

20. april 2015 at 20:09 | H. J. Dark |  Profiles | Men
Meno a priezvisko: Josiah Campbell
Dátum narodenia: 29.2.1996
Vek: 19
Miesto narodenia: Lotyšsko
Izba: východné krídlo, izba č.2
Rodina: východné krídlo, izba č.2
Rodina: Rod Campbellovcov sa do Lotyšska presťahoval len chvíľu predtým ako sa Josiah narodil, preto priezvisko nie je tak úplne obvyklé. No v Lotyšsku sa nachádza jedno z ich sídiel, do ktorých sa sťahujú, keď ľuďom príde zvláštne, že nestarnú. V jednom dome teda žijú väčšinou dve tri generácie upírov. Jos sa nikdy nemohol sťažovať, bol dieťaťom, na ktoré sa celá rodina tešila a preto nikdy nedostal pocítiť tvrdej výchove. Jeho matka i otec ho zbožňovali a v srdci si nenašli miesto pre ďalšie dieťa a preto si z neho urobili reprezentatívneho syna.
Povaha: Josiah je zvláštnej povahy. Niektorý ľudia sú proste hnusní od prírody, alebo len jednoducho zakomplexovaní, iní sú zas až moc otvorený. No on nemôže byť ani jedno z toho. Naučili ho ako sa slušne správať a ako byť odmeraný a svoju skutočnú povahu neukazovať. Tá síce zahŕňa veselé úsmevy, no nikdy nie príliš široké a síce sa miluje zabávať s priateľmi, ktorých je naozaj príliš málo, nikdy nie príliš dlho. Je to skôr samotár, ktorý najradšej sedí za klavírom a precvičuje nejaké tie skladby alebo jednoducho číta nejakú knihu. Zo všetkého najviac nenávidí hluk a hádky, preto sa v ich skupine vyvolených stal takým peacemakerom, i keď to zatiaľ nikdy nebolo potrebné, no ak ich bude viac, dá sa predpokladať, že konflikty začnú nastávať. Navonok však nič z tohto nesmie dať najavo. Naučili ho, že démoni sú niečo menej ako upíri a preto im to dáva dostatočne najavo. Nie je to tak, že by bol vždy nevrlý a nepríjemný, to veľmi záleží od sympatií k danej osobe, no démon od neho nemôže čakať ani ten letmý veselý úsmev. Radšej ich obdarúva úškrnmi a pohŕdavými pohľadmi. Navonok pôsobí ako kus ľadu, ktorý sa nedá roztopiť a keď pred démonmi nebodaj vystupuje v spoločnosti ďalších dvoch vyvolených, očami kontroluje okolie a pôsobí dojmom akoby ochraňoval Deborah, ktorá je medzi nimi jediným dievčaťom.
Popis: Chudá vysoká postava, to je pojem, ktorý sa neraz skloňuje v rozhovoroch dievčat, o tom, čo ich najviac priťahuje. A presne takou postavou Josiah disponuje. V jeho prípade sa však chudou postavou myslí až tá priam anorektická, na ktorej máte problém nájsť čo i len kúsok tuku a na každom možno mieste vidíte trčať kosti. Nie len toto je však na ňom príťažlivé. Dievčatá na ňom zbožňujú jeho bledé vlasy, ktoré často neposedne poletujú okolo jeho hlavy a vo svetle tvoria až zlatistú svätožiaru. Rovnako disponuje modrými očami, ktoré sa u upírov vidia málokedy a hlavne sa v nich málokedy odráža taký chlad ako v tých jeho, no napriek tomu, je to vec, ktorú na ňom ľudia neustále ospevujú. Taktiež nikto neopovrhne plnými perami. Jediným problémom, ktorý spoločnosť v ktorej vyrástol mala, bol kovový krúžok v jeho nose a pár náušníc, ktoré sa i tak väčšinou skrývajú pod vlasmi. Poväčšine času sa oblieka do tmavých vecí, nerobí však rozdiel medzi voľným a tesnejším oblečením, keďže na jeho chudej postave všetko aj tak takmer všetko visí akoby nemal oblečenie svojej veľkosti.
História: Síce sa Josiah narodil do rodiny upírov, ktorá bola uctievaná po celom svete a malo sa mu dostať poriadnej výchovy, aby bol správnym potomkov svojich predkov vďaka láske matky tomu akosi unikol, nie však úplne. U nich v rodine sa tradovalo, že mladý upír si má všetko vybojovať a preto sa stávalo, že malý Josiah chodieval často dobitý. Jeho otec ho cvičil nie len ako diplomata, ktorý bude musieť celý život skrývať svoju identitu a vek, ale i ako predátora či bojovníka, ktorý bude musieť chrániť svojich potomkov. Nie raz sa pri výcviku dočkal škaredých slov, ktoré ho lámali vo vnútri, no omnoho častejšie to boli fyzické útoky, ktoré neboli záľubou len jeho otca, ale i deda. Stačilo aby urobil niečo inak ako prikázali a prásk, na svete bol fyzický trest. No zároveň sa takto Josiah naučil plniť príkazy. Stále však mal mamu, ktorá sa do rodiny vydala a uľahčovala mu detstvo. Neustále ho so sebou brala na rôzne návštevy a zoznamovala ho s rôznymi významnými upírmi, ako napríklad i s jej bratrancom H. J. Darkom. Návštevy o toho muža miloval najviac, pretože tam mohol robiť čokoľvek si zmyslel a nikto ho neobmedzoval. Nikde na neho nečíhal otec a nebil ho, pretože Dark bol zásadne proti fyzickým trestom. Raz od matkinho bratranca dostal vlka, ktorého si vážil ako vedel. Naučil ho počúvať a urobil si z neho najlepšieho priateľa, keďže medzi ľudí chodiť nechcel. Ako však starol Josiah, starol i vlk. Otec ho prestal trestať a začal ho chváliť za to, aký mladý upír z neho vyrástol a matka ho neustále obdarúvala nadšenými úsmevmi. Nemohol sa na nič sťažovať a tým pádom žil s rodičmi pomerne šťastný život. To však netušil, že jedného dňa mu mama s nadšením v očiach podá obálku od jej bratranca. Pozvánka na Dark academy ho prekvapila, no zároveň potešila, chcel vidieť toho muža, ktorého tak miloval a tým pádom post vyvoleného s nadšením prial. A dobre urobil. Spoznal svojich prvých priateľov, okrem vlka, ktorého zo sebou už neprivliekol, pretože ho pár dní pred jeho odchodom skolila staroba.

Profil | Debborah Kiara Michaelis

17. april 2015 at 17:27 | H. J. Dark |  Profiles | Women

Meno a priezvisko:Debborah Kiara Michaelis
•Dátum narodenia:17.07.1997
•Vek:18
•Miesto narodenia:Spojené kráľovstvo, Anglicko, Leeds
•Izba: Východné krídlo budovy, Izba č.1
•Rodina: Rodokmeň Michaelisovcov siaha až do dávnych dôb histórie. Na to, že je to pomerne starý rod, ktorý pôsobí v Leeds už 929 rokov je len málo známy. Jej predkovia toho spravili pre ich rodné mesto nespočetne veľa, no aj to všetko držali v tajnosti, len preto, aby niekto náhodou nezistil, že v ich žilách preteká celkom iná krv.
•Povaha:Debbs je dosť náladová. Nikto nikdy nevie ako sa zatvári alebo ako zvrtne situáciu. Nadviazať s ňou kamarátstvo nie je nič jednoduché, nechce si k sebe veľmi pripúšťať hŕbu ľudí. Stačí jej len pár kamarátov, ktorým dokáže veriť, akoby mala kopec priateľov, o ktorých vie, že za ňu nikdy ruku do ohňa nedajú. To ako sa správa k niektorým záleží na sympatiách, čiže, ak sa jej niekto páči, je k nemu priateľská, milá a láskavá a ak nie, dotyčný má tak trochu smolu. Taktiež miluje smiech, zábavu a všetko s tým spojené a tiež chrlí úprimnosťou a trpezlivosťou. Na druhej strane je dosť sebaistá, arogantná, flegmatická, rebelská a nešetrí iróniou. Občas má náladu pod psa , a tak najradšej vyhľadáva miesta, kde môže byť sama a nikto ju neruší. Miluje čokoládu, lízanky a žuvačky...cestovanie a tvrdšiu hudbu, ktorá ju dobíja energiou.
•Popis:Debbs meria cca 175 centimetrov a má štíhlu postavu so slonovinovou farbou pokožky. Jej červené vlnité vlasy jej siahajú až po pás, často ich nosí rozpustené alebo vypnuté do strapatého drdola na temene hlavy. Tvár jej zdobí malý nos, veľké oči s dúhovkami sfarbenými do sivasta. Na plných perách sa jej čas od času strieda milý alebo škodoradostný úškrn, ktorým veľmi rada častuje nováčikov. Na pravom pleci sa jej črtá tetovanie, ktorého návrh si vytvorila sama. Väčšinou času nosí dlhé tmavé gate, koženú bundu a kanady. Na tričká si potrpí o niečo viac, strieda voľné a pohodlné s úzkymi. Okolo krku nosí neustále starožitný medailón, ktorý kedy si patril jej matke.
•História: Už odjakživa na rod Michaelisovcov ľudia ukazovali prstom, pretože hoci boli úspešní a vlastnili veľké množstvo pozemkov, stále si v hlavách udržovali mienku, že s touto rodinou nie je všetko v poriadku. Neboli to len dospelí alebo dôchodcovia, ale i malé deti alebo tínedžeri, ktorí sa na nich pozerali s hrôzou očiach a bojazlivo si ich premeriavali. Hoci i keď Debbs bola dobrá študentka od samého začiatku, kedy začala chodiť do školy, dali jej učitelia aj žiaci pocítiť, že tam nie je tak celkom vítaná. Všetky tie slovné napádania od spolužiakov sa pokúšala vždy prepočuť a nedať najavo, že ju to nejako trápi. Niekedy nastali časy, keď to už psychicky na hodinách nezvládala a snažila sa potláčať nutkanie sa zdvihnúť zo stoličky, vystrčiť tesáky z každého jedného sa schuti napojiť. Živo si dokázala predstaviť ako sa skláňa nad posledným telom, ktoré vyprázdnila do poslednej kvapky krvi a okolo nej sa nachádzajú bezvládne telá tých, ktorí ju tak veľmi naštvali. Namiesto toho, iba potichu vstala, vzala si svoje veci a odišla k rieke Aire, kde zakaždým strávila polovicu dňa sama a nikto ju nehľadal. Sem si chodievala prečistiť hlavu a zbaviť sa pomyslenia na násilie, ktoré by tak rada spôsobila iným. To si však v skutočnosti nesmela dovoliť. Ak by sa pokúsila ublížiť hocijakému civilovi, sklamala by svojho otca a to by pre ňu znamenalo väčšiu bolesť ako stratu matky po Debbinom narodení. Už odmala strávila väčšinu svojich dní sama doma, pretože otec mal vždy veľa práce mimo mesta a tak keď prišiel domov, nezasypávala ho rečami, že je sa cíti osamelá a nevítaná na tomto mieste, hoci tu žili jej predkovia. Radšej sa mu usmiata hodila okolo krku a predstierala, že je naozaj šťastná. Napokon ju z toho vytrpenia vytiahol list od H.J. Dark-a, ktorý si Debborah zvolil za jednu z vyvolených. Otec nebol veľmi nadšený z nápadu, že by náhle mala opustiť školu a prestúpiť na inú, kde ešte k tomu všetkému budú prítomní aj démoni, s ktorými ona sama nemá žiadne skúsenosti.